Život Prešova
online
online
Pred 200 rokmi sa narodil Mór Jókai, autor Levočskej bielej pani
18.02.2025 Komárno
Komárno/Bratislava
18. februára (TASR) - Patril k najvýznamnejším maďarským spisovateľom
druhej polovice 19. storočia a jeho romány výrazne zarezonovali aj za
hranicami vtedajšieho Uhorska. Prirovnávali ho k Charlesovi Dickensovi
či Alexandrovi Dumasovi staršiemu. On sám, za svoj vzor považoval
Victora Huga, ale inšpiroval sa tiež dielami Julesa Verna.
V utorok 18. februára uplynie 200 rokov od narodenia Móra Jókaiho, maďarského prozaika, dramatika a publicistu, ktorého historické romány čítala aj britská kráľovná Viktória, alebo rakúska cisárovná Alžbeta, známa ako Sissi. Viaceré jeho diela si našli cestu aj k slovenským čitateľom ako dodnes obľúbený román Levočská biela pani.
Mór Jókai sa narodil 18. februára 1825 v Komárne v šľachtickej protestantskej rodine. Jeho otec sa profesionálne venoval právu, ale mal blízky vzťah aj k literatúre. Sám písal básne a patril k zručným, aj keď amatérskym, ilustrátorom.
Budúci známy spisovateľ Mór Jókai nadobudol základné vzdelanie v rodnom meste a neskôr aj v Bratislave. Stredoškolské štúdium absolvoval na kalvínskom kolégiu v meste Pápa a po maturite študoval právo v Kecskeméte a v Pešti. Literatúre sa začal intenzívne venovať na kolégiu, kde sa spriatelil s básnikom Sándorom Petőfim, ktorý ho v roku 1845 uviedol do budapeštianskych literárnych kruhov.
Už o rok neskôr Jókai knižne debutoval románom Hétköznapok (Všedné dni), ktorý priaznivo prijala nielen kritika, ale aj čitatelia. Úspech priviedol začínajúceho autora v roku 1847 na redaktorské miesto v literárnej revue Életképek.
Do života mladého spisovateľa intenzívne vstúpili revolučné udalosti z rokov 1848 - 1849 v Uhorsku. Po boku Petőfiho sa aktívne zapojil do maďarskej protihabsburskej revolúcii. Po jej potlačení sa venoval literárnej, redaktorskej a publicistickej práci.
Nezanevrel však ani na politiku a v roku 1861 sa stal prvýkrát poslancom uhorského snemu za Telekiho Rezolučnú stranu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 ho opakovane zvolili do uhorského snemu. Najprv za Stranu ľavého stredu a neskôr za Liberálnu stranu. Patril k výrazným podporovateľom liberálnej politiky Kolomana Tiszu.
Vo svojich literárnych dielach spracovával témy z blízkej i vzdialenejšej histórie Uhorska. Tieto udalosti sú v jeho dielach prepletené s iluzornymi a fantastickými prvkami, čo dodávalo Jókaiho dielam typický romantický charakter. Viaceré príbehy z jeho románov sa odohrávajú aj na území dnešného Slovenska ako Zlatý človek (1872), alebo dodnes obľúbený román Levočská biela pani (1884).
Medzi Jókaiho ďalšie známe romány preložené do slovenčiny patria Uhorský nabob (1853), Kráľ pirátov (1854), Synovia človeka s kamenným srdcom (1869), Čierne diamanty (1870), či Milovaný až na popravisko (1882).
V roku 1848 sa zoznámil s divadelnou herečkou Rózou Laborfalviovou, ktorú si dňa 29. augusta 1848 zobral za manželku. Po jej smrti v roku 1886 si koncom 90-tych rokov 19. storočia sa zoznámil s ďalšou herečkou Bellou Nagyovou, s ktorou v roku 1899 oženil.
Mór Jókai zomrel 5. mája 1904 v Budapešti vo veku 79 rokov. Jeho meno nesie divadlo - Jókaiho divadlo v Komárne, ktoré je divadlom maďarskej národnostnej menšiny. V Komárne sa nachádza aj bronzová socha Móra Jókaiho, ktorá je dielom Gyulu Berecza z roku 1937.
V utorok 18. februára uplynie 200 rokov od narodenia Móra Jókaiho, maďarského prozaika, dramatika a publicistu, ktorého historické romány čítala aj britská kráľovná Viktória, alebo rakúska cisárovná Alžbeta, známa ako Sissi. Viaceré jeho diela si našli cestu aj k slovenským čitateľom ako dodnes obľúbený román Levočská biela pani.
Mór Jókai sa narodil 18. februára 1825 v Komárne v šľachtickej protestantskej rodine. Jeho otec sa profesionálne venoval právu, ale mal blízky vzťah aj k literatúre. Sám písal básne a patril k zručným, aj keď amatérskym, ilustrátorom.
Budúci známy spisovateľ Mór Jókai nadobudol základné vzdelanie v rodnom meste a neskôr aj v Bratislave. Stredoškolské štúdium absolvoval na kalvínskom kolégiu v meste Pápa a po maturite študoval právo v Kecskeméte a v Pešti. Literatúre sa začal intenzívne venovať na kolégiu, kde sa spriatelil s básnikom Sándorom Petőfim, ktorý ho v roku 1845 uviedol do budapeštianskych literárnych kruhov.
Už o rok neskôr Jókai knižne debutoval románom Hétköznapok (Všedné dni), ktorý priaznivo prijala nielen kritika, ale aj čitatelia. Úspech priviedol začínajúceho autora v roku 1847 na redaktorské miesto v literárnej revue Életképek.
Do života mladého spisovateľa intenzívne vstúpili revolučné udalosti z rokov 1848 - 1849 v Uhorsku. Po boku Petőfiho sa aktívne zapojil do maďarskej protihabsburskej revolúcii. Po jej potlačení sa venoval literárnej, redaktorskej a publicistickej práci.
Nezanevrel však ani na politiku a v roku 1861 sa stal prvýkrát poslancom uhorského snemu za Telekiho Rezolučnú stranu. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 ho opakovane zvolili do uhorského snemu. Najprv za Stranu ľavého stredu a neskôr za Liberálnu stranu. Patril k výrazným podporovateľom liberálnej politiky Kolomana Tiszu.
Vo svojich literárnych dielach spracovával témy z blízkej i vzdialenejšej histórie Uhorska. Tieto udalosti sú v jeho dielach prepletené s iluzornymi a fantastickými prvkami, čo dodávalo Jókaiho dielam typický romantický charakter. Viaceré príbehy z jeho románov sa odohrávajú aj na území dnešného Slovenska ako Zlatý človek (1872), alebo dodnes obľúbený román Levočská biela pani (1884).
Medzi Jókaiho ďalšie známe romány preložené do slovenčiny patria Uhorský nabob (1853), Kráľ pirátov (1854), Synovia človeka s kamenným srdcom (1869), Čierne diamanty (1870), či Milovaný až na popravisko (1882).
V roku 1848 sa zoznámil s divadelnou herečkou Rózou Laborfalviovou, ktorú si dňa 29. augusta 1848 zobral za manželku. Po jej smrti v roku 1886 si koncom 90-tych rokov 19. storočia sa zoznámil s ďalšou herečkou Bellou Nagyovou, s ktorou v roku 1899 oženil.
Mór Jókai zomrel 5. mája 1904 v Budapešti vo veku 79 rokov. Jeho meno nesie divadlo - Jókaiho divadlo v Komárne, ktoré je divadlom maďarskej národnostnej menšiny. V Komárne sa nachádza aj bronzová socha Móra Jókaiho, ktorá je dielom Gyulu Berecza z roku 1937.
www.ZIVOTPO.sk
